Warm Nest | Ark-Shelter

Designing a healing and restorative facility like a Maggie centre is an honour for any architect. Many architects have designed Maggie centres before such as Gehry, Zaha Hadid, Rem Koolhaas and many more, it was inevitable to do research on what was designed before. Seeing this project as a snapshot in the long list of initiatives to support truly restorative design, one piece to contribute to the honourable path of creating healthy and healing environments.

The AZ-Zeno hospital is the client and was in touch with the Maggie care organisation. They were inspired by the Maggie care philosophy and make this the first Maggie care inspired facility in Belgium. 

"In 1995, the founder Maggie Keswick Jencks, wrote this about her experience of cancer:
 
“A diagnosis of cancer hits you like a punch in the stomach…No road. No compass. No map. No training…At one time, I could not sit, or lie, or stand, listen or speak coherently because my shattered mind vibrated so violently through my body I felt I might disintegrate.” 

Over the course of seven years, Maggie experienced cancer diagnosis, treatment, remission and recurrence. During that time, she took the insight and experience she had gained and transformed it into a pioneering approach to cancer care.” (Maggie’s Architecture and Landscape brief)

When Martin, Michiel and Viktor from Ark-shelter started to work together with me, Menno, it was to focus on the users. Applying UX Principles to the design process and understanding the human from a biological and neuroscience perspective. Finding a way to design a kind of “brain healthy spaces”. Taking into account academic research from John Paul Eberhard, Juhanni Pallasmaa, Eve Edelstein, Ulrich, Kaplan & Kaplan and many more. Who am I as a user of this space, what are my physical, physiological, psychological and social needs and peel down the structure to moments. Moments of delight, comfort, support or sadness. Through an understanding of what the (medical) journey could be, whatever the outcome would be. The challenge was to make a space that allows for all these different emotional touchpoints in this journey for the patients as well as their loved ones. 

The concept was around the idea of “a warm nest”, a space to come together, a welcoming space, not intrusive nor invasive. Focusing on calm gatherings, time to reflect, relax, regain strength, get together with loved ones, embark the journey to recovery in peace. 

A soft ramp will guide you into the Centre, a front door is set back from the facade to protect from wind, provide a safe entrance and remove the hospital look and feel. The building throughout can breath and is penetrated by nature and views. Almost every seat has direct visual access to the outside. The windows on the top will ensure there is always gradual light throughout the building yet providing privacy.

A mixture of direct and indirect views will allow different individuals to find different comfortable nooks where they can be themselves. Different spaces will allow for different individuals, different stages, and different group configurations to all be comfortable.
There is a warm fireplace to bring people together, to bring warmth and comfort. Flexible seating arrangements for comfortable gatherings from single to groups of 8 can easily fit in this space. The dining room is the heart of the house. The place with the most light, allowing for a space to gather for introverts as well as extroverts, sun and shade, view outside, or into the comfortable courtyard. Protected yet not enclosed. 

Directly accessible from the entrance there is an office space, for administrative tasks as well as formal matters that need to be taken care of by the volunteers. Therapy room I is wheelchair accessible, all therapy rooms are welcoming, the same light wood as used in the rest of the building to give it a warm and homely feel. Non-traditional therapy room setup following the same design language as the library, living room and office. Making it less clinical and more approachable. The therapy rooms upstairs are a bit further away from the core of the house. No hallways, no names on the doors. Comfortable spaces to get the right information, treatment or consultation you need. 

The group therapy room is open and adjustable, from group sessions on the floor to more formal settings, this room can be used entirely based upon the required setting. In all terms, showered with light, this room has a sunroof to make the space feel open and make it easier for people to connect. The terrace is sheltered with a wall of wood in the language of the building protecting from the wind or views. Providing safety and privacy or to enjoy a moment of air, a breath or peace. Direct access to the courtyard will make this a comfortable space to retire for a moment alone, or gather in the open air. 

The courtyard, a serene and calm slice of nature, lavish green, protection from wind. The play of light that this skylight will provide will transform the space throughout the day and throughout the seasons, from warming colours to bright patches the wood will reflect the light and warm up the space. Therapy under the sky all on a journey under the same sun, to be comforted and hugged by a ray of light. After all, a place to come, to relax, to be safe, a warm nest. 

Lastly, on a more personal review, the topic of sustainability is important to highlight. I want to address a different angle on sustainability in this concept. I am not going to point out the obvious emphasis on wood and other construction materials or the fact that a lot can be prefabricated and increase the onsite operational efficiency. What I want to focus on is real sustainability. Sustainability is about conscious decisions that don't impact future generations negatively. We all know that buildings impact us, for better and for worse. In certain spaces we will have a slightly higher heart rate, an elevated level of cortisol or dopamine. The reverberation time of the sound can make me feel comfortable to share in a social setting, feel comforted, like a warm blanket around my shoulders. The key to this building is the understanding of true sustainability. Building a building that doesn't have a negative impact, and even can be restorative, to give better health to future users and generations. That is a truly sustainable building for life.

[CZ]

Navrhnúť liečebné a regeneračné zariadenie, akým je centrum Maggie, je pre každého architekta cťou. Maggie centrá už navrhlo mnoho architektov, napríklad Frank Gehry, Zaha Hadid, Rem Koolhaas a mnohí ďalší, preto bolo nevyhnutné urobiť si prieskum toho, čo už navrhnuté bolo. Tento projekt možno vnímať ako momentku v dlhom zozname iniciatív na podporu skutočne regeneračného dizajnu, ako jeden z kúskov, ktorý má prispieť k šľachetnej ceste vytvárania zdravého a liečivého prostredia. Klientom je nemocnica AZ-Zeno, ktorá bola v kontakte s organizáciou Maggie care. Inšpirovali sa filozofiou Maggie care a vytvorili prvé takéto zariadenie v Belgicku.

„V roku 1995 napísala zakladateľka Maggie Keswick Jencksová o svojej skúsenosti s rakovinou toto: ,Diagnóza rakoviny vás zasiahne ako rana do žalúdka... Žiadna cesta. Žiadny kompas. Žiadna mapa. Žiadny tréning... V istom čase som nemohla sedieť, ležať, stáť, počúvať ani súvisle hovoriť, pretože moja rozbitá myseľ vibrovala mojím telom tak prudko, až som mala pocit, že sa môžem rozpadnúť.´

Počas siedmich rokov Maggie zažila diagnózu rakoviny, liečbu, remisiu a recidívu. Počas tohto obdobia získavala poznatky a skúsenosti a pretavila ich do priekopníckeho prístupu k starostlivosti o onkologicky chorých.“ (Maggie's Architecture and Landscape brief)

Keď so mnou začali Martin, Michiel a Viktor z Ark Shelter spolupracovať, bolo cieľom zamerať sa na používateľov. Uplatňovať princípy UX v procese navrhovania a chápať človeka z biologického a neurobiologického hľadiska. Nájsť spôsob, ako navrhnúť akési „priestory zdravé pre mozog“. Zohľadňovať akademický výskum Johna Paula Eberharda, Juhanniho Pallasmaa, Evy Edelsteinovej, Ulricha, Kaplana & Kaplana a mnohých ďalších – kto som ja ako používateľ tohto priestoru, aké sú moje fyzické, fyziologické, psychologické a sociálne potreby...  lúštenie štruktúry okamihu, momentov radosti, útechy, podpory alebo smútku. A to prostredníctvom pochopenia toho, aká by mohla byť (lekárska) cesta, nech by bol výsledok akýkoľvek. Výzvou bolo vytvoriť priestor, ktorý umožní všetky tieto emocionálne stavy na ceste pacienta, ako aj jeho blízkych.

Koncept sa točil okolo myšlienky „teplého hniezda“, priestoru, kde sa dá stretávať, príjemného priestoru, ktorý nie je vtieravý ani invazívny so zameraním na pokojné stretnutia, čas na premýšľanie, oddych, načerpanie síl, stretnutie s blízkymi, nastúpenie na cestu k uzdraveniu v pokoji.

Do centra vás zavedie mäkká rampa, vchodové dvere sú odsadené od fasády, aby chránili pred vetrom, poskytovali bezpečný vstup a odstránili nemocničný vzhľad a pocit. Budova môže v celom rozsahu dýchať, vstupuje do nej príroda a výhľady. Takmer každé miesto má priamy vizuálny kontakt s exteriérom. Okná v hornej časti zabezpečia, že v celej budove bude vždy bazilikálne svetlo, ale zároveň v nej bude súkromie.

Kombinácia priamych a nepriamych výhľadov umožní rôznym osobám nájsť si rôzne pohodlné zákutia, kde môžu byť sami sebou. Rôzne priestory umožnia rôznym jednotlivcom, rôznym štádiám a rôznym skupinovým konfiguráciám, aby sa všetci cítili pohodlne.

K dispozícii je teplý krb, ktorý ľudí spojí, prinesie teplo a pohodlie. Do tohto priestoru sa flexibilne zmestí rôzne usporiadanie sedadiel na pohodlné stretnutia – od jednotlivcov až po 8-členné skupiny. Jedáleň je srdcom domu. Miesto s najväčším množstvom svetla, ktoré ponúka priestor na stretnutie pre introvertov aj extrovertov, slnko a tieň, výhľad von alebo do príjemného dvora. Chránený, ale nie uzavretý…

Priamo z vchodu je prístupná kancelária, určená na administratívne účely, ako aj formálne záležitosti, ktoré musia vybavovať dobrovoľníci. Terapeutická miestnosť I je bezbariérová, všetky terapeutické miestnosti sú prívetivé, rovnaké svetlé drevo, aké sa používa vo zvyšku budovy, im dodáva teplo a útulnosť. Netradičné usporiadanie terapeutickej miestnosti charakterizuje rovnaký dizajnový jazyk ako knižnica, obývacia izba a kancelária. Vďaka tomu sú menej klinické a viac prístupné. Terapeutické miestnosti na poschodí sú trochu ďalej od jadra domu. Žiadne chodby, žiadne názvy na dverách. Pohodlné priestory, kde môžete získať tie správne informácie, liečbu alebo konzultáciu, ktorú potrebujete.

Miestnosť pre skupinovú terapiu je otvorená a prispôsobiteľná od skupinových poschodových sedení až po formálnejšie prostredie. Túto miestnosť možno využívať úplne voľne, podľa individuálnych požiadaviek. Za každých okolností je táto miestnosť naplnená svetlom, má strešné okno, aby priestor vyžaroval otvorenosť a aby sa ľudia mohli ľahšie spojiť. Terasa je chránená drevenou stenou, ktorá chráni pred vetrom alebo pohľadmi. Poskytuje bezpečie a súkromie a možnosť vychutnať si chvíľu vzduchu, nádychu či pokoja.
Vďaka priamemu prístupu na nádvorie je pohodlným priestorom pre chvíľu strávenú osamote alebo stretnutie na čerstvom vzduchu.

Nádvorie – pokojný a tichý kúsok prírody, bohatá zeleň, ochrana pred vetrom. Hra svetla, ktorú poskytne obloha, premieňa priestor počas dňa a v priebehu ročných období – od hrejivých farieb po jasné svetlé miesta... drevo bude priestor zohrievať a odrážať svetlo. Terapia pod holým nebom, všetci na ceste pod rovnakým slnkom, aby ich utešoval a objímal lúč svetla. Je to miesto, kam sa dá prísť, oddýchnuť si, byť v bezpečí, teplé hniezdo.

Na záver, pri osobnejšom hodnotení, je dôležité zdôrazniť tému udržateľnosti. Pri tomto koncepte sa chcem venovať inému uhlu pohľadu na udržateľnosť. Nebudem poukazovať na samozrejmý dôraz na drevo a iné stavebné materiály alebo na skutočnosť, že veľa sa dá prefabrikovať, prípadne zvýšiť prevádzkovú efektívnosť na mieste. To, na čo sa chcem zamerať, je skutočná udržateľnosť. Udržateľnosť je o vedomých rozhodnutiach, ktoré nemajú negatívny vplyv na budúce generácie. Všetci vieme, že budovy nás ovplyvňujú pozitívne aj negatívne. V určitých priestoroch budeme mať o niečo vyšší tep, zvýšenú hladinu kortizolu alebo dopamínu. Doba dozvuku môže spôsobiť, že sa budem cítiť príjemne, keď sa budem chcieť porozprávať s ľuďmi v spoločenskom prostredí, cítiť sa komfortne ako s teplou dekou okolo ramien. Kľúčom k tejto stavbe je pochopenie skutočnej udržateľnosti. Vybudovanie budovy, ktorá nemá negatívny vplyv, a dokonca môže byť regeneračná, aby poskytla lepšie zdravie budúcim užívateľom a generáciám. To je skutočne udržateľná budova pre život.

Lead architects: Ark-Shelter and ARCHEKTA 

Photography: BoysPlayNice